List začína: "Dnes večer budem mať svoj život. Je to čas. "Je to pokojná a pokojná samovražda, ktorú napísal 85-ročný Gillian Bennett, detský psychológ z Kanady. Prababička utrpela demencia a napísala, že "demencia má svoj daň a takmer som sa stratila. Takmer ma stratil. "

DeadatNoonThe Bennetts v roku 1957

Jonathan Bennett, Gillianin manžel od roku 1957, publikoval 4-stranový list Gilliana na webovej stránke DeadatNoon, ktorú vytvorili špeciálne na tento účel. Od smrti pani Bennettovej jej list čítal takmer pol milióna ľudí. "Nad všetkým ostatným sa Gillianová chcela dostať k rozhovoru - a od Boha, má, " povedal Bennett novozélandskému Heraldovi. "Som na ňu veľmi pyšná. Strašne mi chýba, ale nemám zmysel, že "to bola chyba." "Pani. Bennett, detská psychológka, vždy verila v jej právo zomrieť a cítila, že sa na ňu cíti vášnivo. "Bola silne proti tomu, aby prostriedky, ktoré sú vložené do jednoduchého držania srdca bije v tele, ktoré by človeku nedovolilo akékoľvek život, "povedal pán Bennett. "Bol to veľmi silný pohľad na ňu tak dlho, ako som ju poznal. Vždy bolo jasné, že to tak nejde. "" Pochopte, že sa nedopúšťam nič, čo by som chcel spáchať samovraždu, "povedala pani Bennettová vo svojom liste. "Všetko, čo stratím, je neurčitý počet rokov, keď som v nemocničnom prostredí zelenina, jedol peňazí krajiny, ale nemal som najmenšiu predstavu o tom, kto som." "Každý z nás sa narodil jedinečne a zomrel jedinečne. Myslím, že zomieram ako posledné dobrodružstvo s predpokladaným náhlym koncom. Viem, keď je čas odísť a ja to nenašlo strašidelné, "pokračuje." Dnes, teraz idem veselá a tak šťastná na tú dobrú noc. Jonathan, odvážny, verný, pravý a jemný, obklopuje ma spoločnosťou. Už viac nepotrebujem. "" Je skoro poludnie. "Prečítajte si celý list Gilliana Bennetta v DeadatNoon.

Jeptiška a kněz netušili, že je natáčí kamera. To, co tam spolu dělali, musíte vidět... (Apríl 2024).